Katalóg nehnuteľností
Vyhľadávanie inzerátov
Vyhľadávanie firiem
Prihlásenie
Právna poradňa
Otázky v právnej poradni
25.10.2011 | Otázka č. 5
Dobrý deň, chcem sa spýtať, či je možné previesť pozemok darovaním, ak je k nemu zapísaná ťarcha / právo užívať studňu, ktorá je na pozemku, hoci oprávnení nemajú žiadne vlastnícke právo/ bez ich súhlasu?
25.10.2011
Áno, previesť vlastnícke právo k pozemku zaťaženého vecným bremenom – právom užívať studňu je možné darovacou zmluvou, pričom obdarovaný získa s pozemkom aj vecné bremeno, ktorým je pozemok zaťažený. Ide totiž o vecné bremeno in-rem, t.j. vecné bremeno nerozlučne späté s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré je obdarovaný povinný strpieť.
Áno, previesť vlastnícke právo k pozemku zaťaženého vecným bremenom – právom užívať studňu je možné darovacou zmluvou, pričom obdarovaný získa s pozemkom aj vecné bremeno, ktorým je pozemok zaťažený. Ide totiž o vecné bremeno in-rem, t.j. vecné bremeno nerozlučne späté s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré je obdarovaný povinný strpieť.
05.10.2011 | Otázka č. 4
Dobrý deň, je možnosť previesť vlastníctvo nehnuteľnosti na neplnoleté dieťa, alebo je to možné až po dovŕšení plnoletosti?
05.10.2011
Áno, je možné nehnuteľnosť previesť aj na maloleté dieťa. Keďže však maloleté dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony, a teda nemá spôsobilosť uzatvárať vo vlastnom mene zmluvu o prevode nehnuteľnosti a ani túto podpísať, je postup prevodu nehnuteľnosti o niečo zložitejší, preto by bolo vhodnejšie obrátiť sa na skúseného právnika. Keďže nedisponujeme všetkými informáciami, budeme hypoteticky vychádzať z predpokladu, že rodičia majú záujem darovať nehnuteľnosť na maloleté dieťa. V takom prípade je nasledovný postup: 1. Krok - na miestne a vecne príslušnom súde podať návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka vzhľadom na možnú kolíziu záujmov medzi maloletým dieťaťom a jeho zákonnými zástupcami (rodičmi). Za kolízneho opatrovníka súd môže ustanoviť aj osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkom blízke. 2. Krok - vyhotovenie darovacej zmluvy, v ktorej bude maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorý bude namiesto maloletého dieťaťa podpisovať darovaciu zmluvu. 3. Krok - na miestne a vecne príslušnom súde podať návrh na schválenie právneho úkonu maloletého dieťaťa , ktorého prílohou bude darovacia zmluva podpísaná kolíznym opatrovníkom. 4. Krok – Návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností.
Áno, je možné nehnuteľnosť previesť aj na maloleté dieťa. Keďže však maloleté dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony, a teda nemá spôsobilosť uzatvárať vo vlastnom mene zmluvu o prevode nehnuteľnosti a ani túto podpísať, je postup prevodu nehnuteľnosti o niečo zložitejší, preto by bolo vhodnejšie obrátiť sa na skúseného právnika. Keďže nedisponujeme všetkými informáciami, budeme hypoteticky vychádzať z predpokladu, že rodičia majú záujem darovať nehnuteľnosť na maloleté dieťa. V takom prípade je nasledovný postup: 1. Krok - na miestne a vecne príslušnom súde podať návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka vzhľadom na možnú kolíziu záujmov medzi maloletým dieťaťom a jeho zákonnými zástupcami (rodičmi). Za kolízneho opatrovníka súd môže ustanoviť aj osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkom blízke. 2. Krok - vyhotovenie darovacej zmluvy, v ktorej bude maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorý bude namiesto maloletého dieťaťa podpisovať darovaciu zmluvu. 3. Krok - na miestne a vecne príslušnom súde podať návrh na schválenie právneho úkonu maloletého dieťaťa , ktorého prílohou bude darovacia zmluva podpísaná kolíznym opatrovníkom. 4. Krok – Návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností.
24.06.2011 | Otázka č. 1
Dobrý deň, prosím o odpoveď na otázku, čo všetko musí obsahovať list vlastníctva.
Ďakujem, zdravím. MŠ
24.06.2011
Obsah listu vlastníctva List vlastníctva obsahuje: • označenie katastrálneho úradu • poradové číslo listu vlastníctva • názov okresu a obce, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza • názov katastrálneho územia, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. List vlastníctva sa delí na tieto časti: • Časť „A- Majetková podstata“ Obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktorých sa list vlastníctva týka a údaje o nich - parcelné čísla, druhy pozemkov, výmery, príslušnosť k zastavanému územiu obce, súpisné číslo, druh a charakteristika stavby. • Časť „B- Vlastníci a iné oprávnené osoby“ Obsahuje mená, priezviská, rodné priezviská vlastníkov nehnuteľnosti alebo názvy vlastníkov nehnuteľností a iných oprávnených osôb, dátumy narodenia, rodné čísla (tie len vtedy, ak príslušnú správu katastra o to vlastník alebo iná oprávnená osoba požiada), identifikačné čísla organizácií, spoluvlastnícke podiely, titul a dátum nadobudnutia nehnuteľností podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam a číslo zmeny. • Časť „C- Ťarchy“ Obsahuje vecné bremená (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného, napr. právo užívania bytu, právo prechodu cez pozemok), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C a číslo zmeny. Z uvedeného teda vyplýva, že z prvých dvoch častí sa dozviete, o akú nehnuteľnosť ide a kto je jej vlastníkom, prípadne ktorá osoba má k nehnuteľnosti iné práva, povedzme právo nájmu. Tretiu časť – časť o ťarchách by nemal prehliadnuť nikto, kto sa o kúpu pozemku, domu či bytu zaujíma, pretože list vlastníctva poskytuje informáciu aj o tom, či nehnuteľnosť nie je zaťažená nejakými záväzkami. Ak je táto časť, teda bod C listu vlastníctva „bez zápisu“, môžete si byť istí, že na predmetnej nehnuteľnosti do dňa vydania listu vlastníctva katastrálnym úradom neviaznu žiadne ťarchy. Všímať si treba aj poznámky, ktoré obmedzujú vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou . Zapisuje sa v nich napríklad predbežné opatrenie súdu o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, uvalenie konkurzu na majetok vlastníka, začatie exekučného alebo vyvlastňovacieho konania, spochybnenie hodnovernosti údajov katastra (ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti) a pod. S pozdravom Najdireality tím
Obsah listu vlastníctva List vlastníctva obsahuje: • označenie katastrálneho úradu • poradové číslo listu vlastníctva • názov okresu a obce, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza • názov katastrálneho územia, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. List vlastníctva sa delí na tieto časti: • Časť „A- Majetková podstata“ Obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktorých sa list vlastníctva týka a údaje o nich - parcelné čísla, druhy pozemkov, výmery, príslušnosť k zastavanému územiu obce, súpisné číslo, druh a charakteristika stavby. • Časť „B- Vlastníci a iné oprávnené osoby“ Obsahuje mená, priezviská, rodné priezviská vlastníkov nehnuteľnosti alebo názvy vlastníkov nehnuteľností a iných oprávnených osôb, dátumy narodenia, rodné čísla (tie len vtedy, ak príslušnú správu katastra o to vlastník alebo iná oprávnená osoba požiada), identifikačné čísla organizácií, spoluvlastnícke podiely, titul a dátum nadobudnutia nehnuteľností podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam a číslo zmeny. • Časť „C- Ťarchy“ Obsahuje vecné bremená (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného, napr. právo užívania bytu, právo prechodu cez pozemok), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C a číslo zmeny. Z uvedeného teda vyplýva, že z prvých dvoch častí sa dozviete, o akú nehnuteľnosť ide a kto je jej vlastníkom, prípadne ktorá osoba má k nehnuteľnosti iné práva, povedzme právo nájmu. Tretiu časť – časť o ťarchách by nemal prehliadnuť nikto, kto sa o kúpu pozemku, domu či bytu zaujíma, pretože list vlastníctva poskytuje informáciu aj o tom, či nehnuteľnosť nie je zaťažená nejakými záväzkami. Ak je táto časť, teda bod C listu vlastníctva „bez zápisu“, môžete si byť istí, že na predmetnej nehnuteľnosti do dňa vydania listu vlastníctva katastrálnym úradom neviaznu žiadne ťarchy. Všímať si treba aj poznámky, ktoré obmedzujú vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou . Zapisuje sa v nich napríklad predbežné opatrenie súdu o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou, uvalenie konkurzu na majetok vlastníka, začatie exekučného alebo vyvlastňovacieho konania, spochybnenie hodnovernosti údajov katastra (ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti) a pod. S pozdravom Najdireality tím
24.06.2011 | Otázka č. 3
Dobrý deň,
Môžem odkúpiť pozemok od ostatných vlastníkov, keď vlastním väčšiu časť.Alebo keď si nedohodneme ,mám to dať na súd.
24.06.2011
Podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti Podielový spoluvlastník má tie isté práva a povinnosti ako vlastník, s tým obmedzením, že rovnaké práva a povinnosti k spoločnej veci patria aj ostatným spoluvlastníkom. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však určitým spôsobom obmedzená, pretože Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ustanovuje, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú ostatní spoluvlastníci tzv. predkupné právo. Toto zákonné predkupné právo neplatí len v tom prípade, ak spoluvlastník svoj podiel prevádza blízkej osobe, teda napr. dieťaťu, súrodencovi, manželovi, rodičovi. Ak spoluvlastník zamýšľa svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne na niektorého zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Právna úprava podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. OZ preferuje dohodu všetkých spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, dohoda o vyporiadaní musí mať písomnú formu a vyžaduje sa jej vklad na príslušnú správu katastra. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že ak je predmetom dohody poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, treba rešpektovať opatrenia proti drobeniu pozemkov vyplývajúce zo zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov, pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok. Osobitný právny režim sa viaže na pozemkové spoločenstvá, ktorých vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik upravuje zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov, ktorým je Občiansky zákonník. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná jeho vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. OZ upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktoré prichádza do úvahy len vtedy, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný, teda napr. reálne deliteľný pozemok, ktorého rozdelenie sa uskutoční na základe geometrického plánu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom však je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Môže však dôjsť k situácii, keď súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietne návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a núti tak spoluvlastníka proti jeho vôli zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Týmito dôvodmi môže byť napr. vysoký vek odporcu, jeho zdravotný stav a pod. Táto skutočnosť však nie je prekážkou, aby sa v budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takémuto návrhu vyhovelo. Z uvedeného vyplýva, že rovnako ako Vy, tak aj ostatní spoluvlastníci, majú zákonné predkupné právo na spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ sa ako spoluvlastníci dobrovoľne nedohodnete na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, máte možnosť požiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. S pozdravom Najdireality tím
Podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti Podielový spoluvlastník má tie isté práva a povinnosti ako vlastník, s tým obmedzením, že rovnaké práva a povinnosti k spoločnej veci patria aj ostatným spoluvlastníkom. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však určitým spôsobom obmedzená, pretože Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ustanovuje, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú ostatní spoluvlastníci tzv. predkupné právo. Toto zákonné predkupné právo neplatí len v tom prípade, ak spoluvlastník svoj podiel prevádza blízkej osobe, teda napr. dieťaťu, súrodencovi, manželovi, rodičovi. Ak spoluvlastník zamýšľa svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne na niektorého zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Právna úprava podielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. OZ preferuje dohodu všetkých spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, dohoda o vyporiadaní musí mať písomnú formu a vyžaduje sa jej vklad na príslušnú správu katastra. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že ak je predmetom dohody poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, treba rešpektovať opatrenia proti drobeniu pozemkov vyplývajúce zo zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov, pozemok menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok. Osobitný právny režim sa viaže na pozemkové spoločenstvá, ktorých vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik upravuje zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov, ktorým je Občiansky zákonník. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná jeho vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. OZ upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, ktoré prichádza do úvahy len vtedy, ak je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný, teda napr. reálne deliteľný pozemok, ktorého rozdelenie sa uskutoční na základe geometrického plánu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom však je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Môže však dôjsť k situácii, keď súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietne návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a núti tak spoluvlastníka proti jeho vôli zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Týmito dôvodmi môže byť napr. vysoký vek odporcu, jeho zdravotný stav a pod. Táto skutočnosť však nie je prekážkou, aby sa v budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, takémuto návrhu vyhovelo. Z uvedeného vyplýva, že rovnako ako Vy, tak aj ostatní spoluvlastníci, majú zákonné predkupné právo na spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ sa ako spoluvlastníci dobrovoľne nedohodnete na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, máte možnosť požiadať súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. S pozdravom Najdireality tím
